Nemám Auróru, tak si strieľam z kadečoho. Snáď nepôjdem ku dnu.

Zbabelosť je opakom statočnosti a neznáša sa ani s priateľstvom.

Jan Werich: Pamäť je pre hlupákov. Chytrí nemajú čas pamätať si. Tí musia vymýšľať.

Tu je malá časť mojich „literárnych pokusov“. Po 2 pivách ma v krčme kopala múza a písal som, najprv na okraj sudoku, neskôr do mobilu rôzne úvahy, paródie, rýmované vinše a všelijaké hlúposti. Krátke výroky nechávam na facebooku. Ani neviem kde sa to vo mne bralo.Pri nealkoholickom to nie je ono.

Deň poetov

21. marec, sviatok básnikov dnes,
rýmovačku napíš, vytlačiť odnes.
Hovorím si, na pivo ísť treba,
bo nič duchaplné nenapadne teba.

A tak sedím zasa pri pive,
čakám či srandistka múza zakýve.
My už starí, dobrí kamaráti,
vraví ona nebudem Ťa kopati.
Veď Ty po dvoch-troch pivách
schopný napísať i almanach.
My ozaj dobre rozumieme si,
nemáme na seba ponosy.
Šenkýrka svižne pivo nosí,
zaplatiť možno príde ktosi.

Taký ja presvedčený veriaci,
že nebudem raz za pivo platiaci.
Keď na vlaku zdarma vozím sa,
i pivo grátis bych chcel do frasa !

Problém veľký mám ja taký,
pitný režim pre mňa viac jak lieky.
Tak znova napadlo mňa,
načo je nám zdravotná poisťovňa ?
Ombudsmana na pivo pozvem veru,
nechcem ja piť na sekeru.

Padla skorumpovaná vláda stará,
nová lepšie sa o mňa postará ?
Tú však čaká kvantum úhrad,
pohorel jej aj daňový úrad.

Ni sprostú hlavu netreba si lomiť,
komu strechu hodilo sa zapáliť.
Nebol on hlupák žiadny,
počkal si na vietor riadny.
Nadávali košický hasiči,
to musel práve teraz do ….

Slovensko bez vlády Fica,
zloží pieseň Nohavica ?
Netešme sa na teplejšie periny
že prinesie nám Pellegriny.
Čakajme lacné peleríny.

21. marca 2019

O kríku

V parku sporiadanom krík,
treba pristrihovať sústavne,
nech pekným, účelným zostane.
Nemôže vyrastať v búde či stane,
nech sa stane čo sa stane !

Netreba sa strachovať, že krík
narobí do šíreho sveta krik.
Nevie rozprávať ani písať,
iba z pôdy živiny a vlahu sať.
Nemá ani rastlinné práva,
príde o ňom nová správa ?

Nemožno pristrihovať ústavne,
tá nepredvídavo nástojí, že nie.
Nájsť treba dáky rafinovaný trik.
Pomôže štipľavých paprík fúrik
na šanovanie papiera matrík ?
Nájde odvahu ďalší záhradník
a nasadí dostatok borových fíg ?
Je už najvyšší čas, šopa kurník.

Nadávať budeme aj na trávnik
a lopaty stále sa nechytí nik ?!

Som pripravený na nejeden klik
do databázy čo som to za vtáčik.
Nedbám, zderte ma hoc aj z kože,
takto to podľa prírody ísť nemôže.
Vážne je varovného prstu dvíhanie,
končí sa jej nečinné prizeranie.
Chystá veľké upratovanie, pranie,
minulosťou sa stane zalievanie.
Nasleduje buriny plenie,
abo búranie a od základu stavanie ?
Nezabráni tomu žiadne zriadenie

Ten konár pod nami už dlho nevydrží. Začína praskať.

Október 2019

O vlčkovi Tlčkovi ako sa musel rozhodnúť.

Žil si vlčko Tlčko bez problémov raz lepšie, raz horšie, tak normálne. V doline si tak akurát sem tam niečo ulovil, nehladoval. No nielenže ovečiek akosi ubúdalo ale i valasi stále viac dojili načierno a ovčiarski psi namiesto toho aby držali čriedu pokope začali po sebe štekať a srať pred kolibu.
Tak sa na to bača vykašľal, ovečky predal bitúnku a išiel robiť do automobilky. Na faceboku sa Tlčko dočítal, že v doline na druhej stane to celkom dobre funguje a stále je čo pod zub. Tak sa rozhodol, že sa do nej vydá. Na googli si našiel mapu a vykročil po lesnej pohodlnej ceste. Zo začiatku bola celkom príjemná, lenže v horách to tak býva, že čím si vyššie, tým je cesta ťažšia. Trebalo prejsť cez sedlo. Takže cesta sa stále zhoršovala až vošla do hlbokého kaňonu. Tlčko sledoval trasu na GPS . Do sedla už nebolo ďaleko. Lenže GPS neukáže aká bude cesta za nasledujúcou zákrutou. Akoby už nebolo tej kamenistej, hrboľatej cesty dosť, odrazu neskutočné blato. Čo teraz ? Vrátiť sa späť a isť naokolo, alebo zaťať zuby a pokračovať ? Položil si zásadnú otázku: Čo zvoliť treba ? Rozhodol sa risknúť a zvolil si pokračovať. A tak sa poriadne zablatil lebo pár krát spadol a v tom blate sa vyváľal. Celý bol mokrý a už toho mal dosť. No ako sa hovorí, odvážnym šťastie praje, po kusisku cesty sa tá začala pomaly zlepšovať. Už aj vyšiel z lesa na lúky a pomaly sa z posledných síl dotackal do sedla. Celý vysilený, hladný a smädný si na chvíľu zdriemol. Za ten čas vyšlo aj slnko spoza hrôzostrašných mrakov, Tlčka ohrialo a usušilo mu srsť. Lenže tá, celá od blata, nebolo to nič príjemné. No ale hlavne, že najhoršie mal za sebou. Trochu sa nažral všelijakých chrobákov, potom pri zostupe do tej novej doliny aj niečo lepšie ulovil. Ako sa dolina rozširovala aj potôčik sa objavil a onedlho zmohutnel tak, že sa mohol aj vykúpať a zbaviť sa tak zaschnutého blata na sebe. Nebolo to nič príjemné. Voda bola studená, ale vydržal. Po ceste uschol a už sa sem tam našlo viac niečo chutné pod zub. Vďaka svojej odvahe, odhodlanosti a vytrvalosti došiel na pekné lúky, na ktorých sa páslo viac ovečiek ako v tej starej doline. Pekne ich po kope držali ovčiarski psi a aj bača bol rád, že mu Tlčko odstráni zo stáda choré kusy. Už ich nemusel likvidovať sám a ešte platiť kafilérii. Keby Tlčko zvolil vrátiť sa a ísť naokolo, nebol by ani na pol ceste a možno by ho zastrelil nejaký poľovník.
Ponaučenie ? Napredovať znamená niekedy stúpiť do blata. Dokonca aj do niečoHo inéHo. Len pozor. Je rozdiel stúpiť a vstúpiť. Nebodaj pozvať brata.
Bájka hovorí aj o emigrantoch. Lenže tu ide o iné čísla. A čoho je veľa, toho je veľa ! Platí to o úplne všetkom. Žiadne naše ľudské zákony s tým nič neurobia !

Február 2020

Hájnikova turistka

Pozdravujem Ťa, les mi horí,
záujem svoj  avizujem
bo príma chasa chodí žien.
nie všetko čo nalejú vypijem,
no čo dobré zdá sa všetko zjem.
Z bludiska GPS vyvediem
i fotiť obstojne viem.
Kde veselo tam pokrejem,
tu i tam sa naseriem,
keď dáku hlúposť začujem.
Jednu vlakom grátis odveziem,
no hnáty jej neohrejem,
ani gráty nepoperiem.
Hádam na nervy nepoleziem,
keď prášky užiť zabudnem.
Z tej duše pozdravujem Ťa.

Peter Ševc Srandoslav