Nasledujúce nie je upravované, iba dopĺňané. Najnovší príspevok je hore.

28. október

Úplne ma táto stránka „pochytila“. Stále pracujem na jej vývoji a svojom zdokonaľovaní sa v jej tvorbe.

  1. október 2020

Pokúšam sa využiť mimoriadny stav na presadenie nového, moderného spôsobu organizovania turistiky. Niekoľkým som ponúkol využívanie tejto stránky.

Organizovaných akcií som sa prestal zúčastňovať aby som ich ostatným nepokazil obavami čo keď mi ako epileptikovi „prepne“. Ibaže sa nájde odvážny obetavec, ktorý ma pozve.                                              júl 2019

Radšej sa túlam sám a spievam si baladu o poľných vtákoch, bútľavej vŕbe a bláznoch

Takéto túlanie má svoje čaro. Hlavne tak narobím podstatne viac zaujímavých záberov, plnými dúškami absorbujem čaro prírody a nad kadečím premýšľam. No nie je to ono. Nemal by som byť sám a pobyt v prírode s veselými ľuďmi je pre mňa ako sanatórium. Som v núdzi no trpezlivý. Problémy ustúpili, tak som sa rozbehol realizovať svoj dávny plán.

Výlety navrhujem vedomý si nebezpečia mimo značených chodníkov. Poľovačky, polomy, ťažba dreva a snažím sa nezabúdať na kľud pre zver. Takýto terén aj tak nebýva bohatý na výhľady. 

Uprednostňujem pohyb po nezalesnených pahorkoch poľnými cestami a chodníkmi viditelnými na leteckých mapách. Akurát na poľných cestách treba po daždi rátať s blatom. Napríklad Spiš, ktorý máme poruke je bohatý na takéto užívanie si turistiky po malebnom teréne s Tatrami v pozadí.


Z životopisu. 

Ako 17 ročný som prekonal zápal mozgových blán, čo ma poznačilo na celý život. O vodičák som prišiel doživotne skôr ako som ho vôbec mohol získať. Nie len toto značne obmedzilo moje možnosti uplatniť sa na pracovnom trhu. Som epileptik. Akoby toho nebolo dosť, aj ako živnostník som prišiel o prácu, ktorá ma veľmi bavila a napĺňala. Fotoaparáty, ktoré som opravoval, vytlačili smartfóny. Už som dôchodca, ktorý si nemôže vyskakovať.

Turistike som prišiel na chuť ako 15 ročný v rodnej Dobšinej. Po príchode do Košíc som bol najprv člen odboru turistiky TJ VSŽ, TJ Motor Vúes (pracoval tu) a neskôr jeden zo zakladajúcich členov klubu turistov Víkend. 
Dlho som sa zdravotne držal a bohate si užíval aktívne aj cykloturistiky. Nehoda, ktorú som spôsobil túto etapu ukončila. Pokračoval som naďalej na pešo a bežkách. Navrhoval som túry a viedol ich, ale nakoniec som ostal sám. Nedivím sa. Pred rokom (2019) sa mi stav vplyvom viacerých vplyvov zhoršil, čo sa prejavilo častejšími stavmi kedy sa nedokážem kontrolovať a po cca 10 minútach viem len to, že som mal „okno“. Robím pritom nezmysly, nekomunikujem a tvrdohlavo sa o niečo snažím. Vtedy treba na mňa dohliadnuť aby som niečo nevystrojil. Nikdy nie som agresívny. Pár krát ma riešila aj záchranka, pretože ľudia okolo mňa nevedeli čo sa so mnou deje. Stalo sa mi to aj keď som bol na výlete sám. Spamätal som sa a vrátil na miesto štartu bez foťáka a rozbitou hlavou. Vďaka navigácii v mobile, ktorý mám vždy na šnúrke. Inokedy som stratil, okuliare, kľúče a aj ma vyhodili z MHD a následne okradli. Raz som nastúpil na nesprávny vlak. Pred pár rokmi to bolo niekoľko krát do roka, no pred rokom aj niekoľkokrát do mesiaca. Najčastejšie tomu predchádza zanedbaný pitný režim, zlá životospráva, hlavne nedostatok spánku a aj počasie sa môže pridať. Veľmi dôležitá je pre mňa aj psychická pohoda. Najnebezpečnejšie je ak sa tieto vplyvy stretnú. Vtedy radšej sedím doma. Ináč sa túlam sám, napriek tomu, že to nie je správne.

Moje zdravotné problémy sa zvýraznili až do stavu, že som bol v apríli 2019 hospitalizovaný najprv na neurológii 10 dní a potom 3 mesiace na psychiatrii. Prospelo mi to a ukázalo ako žiť ďalej. Pravidelne navštevujem psychiatra a užívam lieky. Kvôli nim pijem nealkoholické pivo. Využívam služby denného stacionára, kde som medzi veselými babkami, dedkami a mám sa s kým baviť. Myslím, že aj oni sú radi, že medzi nich chodím. Hlavne mám zmysluplný dôvod vypadnúť z bytu.

Mám preukaz ZŤP s červeným pruhom, čo znamená, že jedna osoba môže so mnou cestovať vlakom zadarmo a autobusom so zľavou. Od nej očakávam, že ma nenechá osamote a keď mi „zastraší vo veži“ (cca 5 minút) na mňa dohliadne aby som nevystrojil nejakú somarinu.

Ak ma niekto pozve na túru organizovanú niekym iným, budem mu vďačný.

Posledné dôležité zistenie: Pivo a partia sú lepšie ako antidepresíva a tak som sa na nich vykašľal.