V sobotu som zasa využil letný vlak. Dopadlo to tak, že z prepchatého vlaku nás do Dobšinej došlo ani nie 15 a to nikto môj známy. Takmer všetko (hodne z Košičana) šlo bo Betliara. Ako rodený dobšinčan som bol pripravený  ujať sa nejakej skupiny a niečo jej porozprávať a povodiť ju. Ale tie neznáme tváre boli hneď preč a ostal som sám. Aspoň som si mohol robiť čo chcem. Musím sa priznať, že túra, ktorú som si pripravil v Mapy cz nebola veľmi zaujímavá. Veľa lesa a tých pár výhľadov nebolo bohvieakých. Chcel som ukázať svoje rodné mesto z juhu. Pohľad z Dobšinského kopca je chronicky známy. Pomotal som sa po Dobšinej, pozrel rodný dom, školu, zašiel na cintorín i na pivo a v mysli som sa nerušene vracal do detstva. Dnes je to tam na nepoznanie. Vyrástlo tam sídlisko a väčšinu pôvodných domov zaplnili rómovia. Celá Dobšiná je samé kvarteto – rómka s jedným čavoro v náručí, druhým v kočíku a aspoň ešte jedno vedľa kočíka. Nie jedna ďalšie v sebe. Pre rodáka ako ja, pohľad na porazenie. V Betliari sa vlak znova naplnil a s milou kočkou, ktorá tieto vlaky sprevádza, šťastne dorazil do Košíc.

Fotky

 ………………………………………………………………………………………….

V nedeľu som zašiel na Hrešnú kde robil Košičan hviezdicový výstup. Vybral som sa až na obed a keď som prichádzal k chate, mnohí už odchádzali. Víkenďákov som nestretol. Možno išli inou cestou.