13. 6. 20 ma Marika Velebná pozvala na prieskumný výlet na podnet Televíkendu. Cestovali sme autobusom 7:30 do Hnilčíka-Zajac. Vydali sme sa asfaltkou dolinou plnou dávnych štôlní a milých miniatúr na banícku tému ku Klopačke. Veľmi sa nám tam páčilo, len sme prišli pred otváracou hodinou. Majitelia boli vonku, tak sme ich poprosili o 2 čierne kávy na čierno. Pani majiteľka bola veľmi milá a rada nám vyhovela. Po príjemnom posedení sme pokračovali zeleným náučným chodníkom. Rozhodne si pozrite poslednú tretinu relácie Televíkendu.  a nahrávku trasy pomocou Mapy cz. Záznam je v 2. polovici značne narušený pravdepodobne po spustení navádzania v Locuse, ktoré ukazovalo čas príchodu do cieľa podľa priemernej rýchlosti. Na konci sme skratkou vynechali Klopačku aby bolo viac času na pivo.
Krásny dojem z výletu s panoramatickými výhľadmi trošičku znehodnotili oblaky zahaľujúce Tatry. Ale toto malé sklamanie sa nedalo prirovnať ku sklamaniu v cieli odkiaľ sme vyrazili. Krčma bola ešte zavretá a majiteľ nikde. K tomu sa pridalo zistenie, že autobus ktorým sme mali v pláne ísť do Spišskej Novej Vsi nepôjde. Tak sme po cca pol hodine sadli do autobusu späť tak ako sme prišli.
Iní by nadávali, ale nám sa nechcelo. A nezdeptala nás ani strata 10 € v autobuse alebo ešte pred nástupom. Naopak bolo to korením. Čo sa stalo: Marika si cca po pol hodine išla skontrolovať, či 10 eurovku vrátila do peňaženky alebo niekde inde. Nenašla ju. Hovorím si: pozri do peňaženky aj ty. A ani v mojej peňaženke 10 eurovky, ktorú mi vodič vrátil nebolo. Obaja sme prehrabali batohy, pozreli pod sedačky, nikde nič. No nazdar. 20 eur v pr… Ako som si šiel sadnúť späť, čo nevidím. Medzi našimi sedačkami 10 eurovka. A teraz čia ? Mne sa síce zdalo, že som ju od vodiča zobral no šiel som vodiča poprosiť či by mi po zistení, že má v kase o 10 eur viac nezavolal. Nepochodil som. Tak sme sa dohodli, že sa pobratsky o tú nájdenú
rozdelíme. Aj teraz sme mohli nadávať, no boli sme radi, že sme našli aspoň jednu. Totiž nebyť Marikinmu neúspešnému hľadaniu nenapadlo by ma ísť pozrieť do svojej peňaženky. Zhodli sme sa, že to 10 eurové korenie stálo za to.
Po vystúpení rovno na najbližšie pivo. Hneď vedľa vstupu do staničnej haly, do plastového pohára. Bolo to ako záchranné koleso. Keďže tam slnko pripekalo a my sme ho za celý deň už mali dosť, pobrali sme sa do chládku vedľa električkovej zastávky. Sadli sme na múrik pre marginalizovaných a vychutnávali „záchranné koleso“. A tu zlatý klinec programu. Na Marikinej hlave pristálo hovienko zhora. Mali sme šťastie, že netrafilo do piva. Hneď sme sa odpratali na chodník.
Rozišli sme sa neskutočne spokojní s prežitým dňom
, vďační jeden druhému.

Fotky